Ďalšou aktivitou v rámci projektu: „Chcem byť s knihou kamarát“, si tentokrát deti mali pripraviť slovo, ktoré je podľa nich v slovenčine najdivnejšie. Asi sa nikto z nás nebude diviť, že najčastejším slovom bolo slovo:
1. VOJNA
2. KORONA
a potom: piadimužík, pidimužík, Putin, fúrik, okupácia, evakuácia, cep, tágo, ježibaba, šnuptichel, prasa, čert, maškara, nanuk, nenávisť, fľaša, hádanie, opica, tank, knedľa, geológia, zmrzlina, Budha, posmech z toho, čo má niekto v úcte, piňalka, abstraktný, trntalík, sĺnc (genitív plurálu slova slnce ).
Druhákovi Filipkovi sa nepozdáva slovo šteblík. Ale nebol by to slovo objavil, keby nečítal knižky. Pretože ho našiel práve v knihe. Jasný dôkaz, aké je čítanie dôležité. Okrem iného nám rozširuje slovnú zásobu.
A spravili sme si aj jazykovú poradňu, pretože sme sa dozvedeli slová ako:
rázga- suchá haluz,
pucmola-handra,
dikdik- živočích,
sôvä- mláďa sovy.
A ešte deti napísali slovné spojenia: si hnusný a si k ničomu. To, čo občas dospelým vykĺzne a neuvedomujú si, aké bolestivé to pre deti môže byť.
Pri pohľade na prvé dve slová, ktoré boli spomenuté najčastejšie, si vieme všetci predstaviť, že tie malé detské dušičky niečo vyrušuje. A to už je výzva pre nás dospelých. Mali by sme sa snažiť, aby ten ich detský svet bol minimálne taký úžasný, ako bol kedysi ten náš.